A bol tu ďalší štvrtok. Výnimočný tým, že sme oslavovali ďalšie narodeniny. Nie my všetci, ale Helenka,
ktorej je vlastne 16 rokov.
Krásny vek, čo poviete? Stôl bol prestretý ako vždy a sama oslávenkyňa priniesla vynikajúcu makovú bábovku, ktorej sme sa mohli najesť do sýtosti, nakoľko bola diétna!!!!!
Po výdatných raňajkách sme sa vybrali na výlet. Tento krát za daždivého počasia, ale zato v dobrej nálade, sme navštívili osadu Przyjaźń. Spomínaná osada bola postavená v roku 1952 kvôli príchodu sovietskych pracovníkov do Varšavy. Všetci sa zúčastňovali prac na výstavbe Paláca Kultúry vo Varšave. Osada bola obkolesená ostnatým drôtom a brány boli strážené. Nachádzali sa tu dva druhy domov a to: kasárne pre sovietskych robotníkov a taktiež domky jednorodinné pre vzdelaných ľudí.![]()
Priamo v osade bola kotolňa, veľká jedáleň, dom kultúry, tenisové ihrisko, obchod. Taktiež mali vlastné kino, ako nás osobne informoval milý pán – pamätník. Po ukončení prác na Paláci kultúry v roku 1955 prešla osada pod správu varšavskej univerzity.
V súčasnosti v robotníckych domčekoch, v ktorých sa nachádza 15 izieb dvojposteľových a 2 jednoposteľové, bývajú študenti. No niektoré domy vlastnia súkromné osoby. Jednorodinné domky, v ktorých v tom čase bývali vzdelaní ľudia, sú veľmi udržiavané. Majú krásne záhradky, úzke chodníčky medzi jednotlivými domčekmi, no nádhera.
V osade je zriadená taktiež vlastná knižnica i klub mamičiek. Celá osada je uprostred krásnej zelene.
Pokročilý čas nás znovu začal tlačiť, tak sme sa vybrali do úžasnej reštaurácie s vinárňou. Jedlo bolo
fantastické, každá z nás mala určite „nebíčko v papuľke“. A keďže sa nám ráno málilo sladkého, tak sme si aj po výdatnom obede dali koláčik. S úsmevom na tvári sme odchádzali do školy vyzdvihnúť naše ratolesti.
No krása, Maruško moc se ti to povedlo napsat.